UČITEĽ, KDE BÝVAŠ? (Jn 1, 38)

            Pred časom sa konalo v jednej z krajín Latinskej Ameriky ekumenické stretnutie cirkví. Tam vystúpil jeden teológ, ktorý veľmi pôsobivo hovoril o útlaku, o odstraňovaní chudoby, o rôznych formách sociálnej spravodlivosti. Jeho reč bola postavená na myšlienke „Boh je na strane chudobných“. Keď jeho presvedčivá prednáška skončila, v rámci diskusie dostal otázku: „Počul som, že ste veľmi bohatým človekom. Že vlastníte štyri domy, každý pre iné ročné obdobie, každý nachádzajúci sa na inom mieste USA. Musím povedať, že ste hovorili veľmi dobre, ale čo váš život? Na koho strane vlastne ste – na strane chudobných či na strane bohatých?“ Na takéto otázky sa vždy odpovedá veľmi ťažko.

            Ľudia sa zaujímajú o súkromný život tých, ktorí ovplyvňujú dianie v spoločnosti. Nielen politikov, umelcov, ale aj biskupov, kňazov, učiteľov... Človek sa pýta: „Tento človek hovorí pekne. Ale ako v skutočnosti žije? Aká je jeho rodina, aké má vzťahy s inými? Môžem mu veriť?“ A ak sa takto nepýta, ak len uverí rečiam, je to na škodu.

            V starovekom svete ľudia viac mali možnosť prenikať do súkromného života tých, ktorí na nich vplývali. Napríklad na povolanie učiteľov sa pripravovali žiaci priamo v dome učiteľa, s ktorým žili a ktorého pozorovali. Mali tak možnosť si overiť, či len predstiera a hrá, alebo skutočne žije to, čomu ich učí.

            Takýmto učiteľom bol i Ježiš. Vieme, že jeho život neboli len reči. Jeho súčasníci mali možnosť pozorovať, ako žije, aké sú jeho vzťahy. Či sú v zhode s tým, čo hlása.

            Aj nás by mali predovšetkým zaujímať naše vzťahy a pomery doma. Ako vychádzame s deťmi, rodičmi, súrodencami, susedmi... Na týchto vzťahoch si iní overia, akými sme kresťanmi. A všetci máme čo naprávať, ideálny z nás nie je nik.

Viac môže zmeniť jeden svedok ako tisíc učiteľov.

                                                                                                          Ján Pavol II.